Súhrn dvoch mesiacov

Po dlhom dlhom čase sa ozývam a keďže by bolo náročné a dlhé opísať všetko čo sa odohralo, rozhodla som sa dať sem fotky z rôznych akcií, výletov, ľudí a vecí s krátkym popisom ku každej. :)Fotka z jesenných prázdnin v októbri, ktoré sme strávili v Chicagu. Zdá sa to veľmi dávno, a aj to je. Nie je úplne reálna, ale zabudli sme foťák takže ostatné fotky sú len z mobilu. Išli sme na mrakodrap John Hancock Tower, 95. poschodie (a to sme neboli najvyššie) a výstup výťahom trval iba 20 sekúnd keďže to bol najrýchlejší výťah v Amerike. Veľká atrakcia. Tak nás "photoshopli" pred mrakodrap. :)

Škola je stále dosť náročná, ale dá sa to. Len budúci týždeň bude dosť stresujúci, lebo na kermike musíme všetko dokončiť do Vianoc, takže očakávam bitku o hrnčiarske kruhy a miesta okolo stola. Už aj tento týždeň ľudia zostávali často po škole či cez obed a dorábali nádoby. Toto sú fotky mojich umeleckých výtvorov, väčšina ešte nie je dokončená alebo ani začatá. Plus fotka knihy, ktorú som vyrobila na angličtinu ako projekt o hispánskych legendách a projektu na ekonómiu.

Okrem iného sme išli aj do typického apple orchard, jablkového sadu, kde sme síce nenazbierali veľa jabĺk, ale aj tak bolo fajn. To bolo krátko pred Halloweenom, takže sme okrem jabĺk nakúpili aj obrovské tekvice a mali sme ich pred domov ako výzdobu.

Fotky z Halloweenu žiaľ nemám, ale naše kostýmy boli originálne a smiešne. Nikdy som nebola veľmi nadšená Halloweenom, ale musím priznať, že to bola zábava a ešte stále mám sladkosti odvtedy. :D Napríklad ružový marshmallow v tvare mozgu. Skvelé, nie? Nejako nemám chuť ho zjesť...

Posledný novembrový štvrtok bol Thanksgiving, vďakyvzdanie a my sme cestovali na sever Minnesota na chatu. Americká "chata" je nový, veľký, perfektne izolovaný dom s obrovskými oknami pri veľkom (a momentálne už asi zamrznutom) jazere. Neboli sme tam dlho, ale zjedli sme veľa jedla a strávili čas hraním hier, pozeraním filmov, varením a hraním sa s malými deťmi. Bolo fajn porozprávať sa s ľuďmi, ktorých naozaj a úprimne zaujímalo kto a odkiaľ som, nie ako väčšinu ľudí. Je to pre mňa zvláštne keď som neustále predstavovaná ako Barbora zo Slovenska a väčšinou to pri tom končí. :)

Tak toto bol krátky súhrn posledných týždňov a teraz sa už blížia Vianoce. Pred niektorými domami sú obrovskí nafukovací snehuliaci a Santa Klausovia na saniach. Tuším som videla už aj nafukovacie lietadlo s krútiacou sa vrtuľou vpredu. Nepodarilo sa mi to však odfotiť. :) Náš dom nie je až taký extrémny, akurát máme veľa svetiel a ozdôb. Minulý víkend sme boli na koncerte na Luther college, čo je univerzita kam chodí Katie, staršia z mojich host-sestier. Malo to veľmi dobrú atmosféru a aj keď spievali hlavne klasické vianočné piesne, pridali aj zopár neznámych, napríklad jednu ruskú. Rozumela som iba zopár slov, ale aj tak ma to celkom potešilo. Tento týždeň nasnežilo a mali sme aj snehovú búrku (aspoň predpovedanú, reálne som ju nevidela) :) a spravili sme si osobné snehové voľno, lebo bývame ďaleko a nedostali by sme sa do školy tak či tak. :)

Jeseň, škola a všeličo

V Minnesote sa posledné dva týždne podstatne ochladilo a minulý týždeň stále pršalo. Teraz je však vonku farebná jeseň a keďže je tu veľa stromov všade naokolo, všimne si to aj taký nevšímavý človek ako ja. Dnes v noci napadol prvý sneh, ktorý sa už ale stihol roztopiť čo som veľmi rada, zimu ešte naozaj nepotrebujem. Hm, toto znelo ako predpoveď počasia...prepáčte. :)

Škola je trochu menej náročná ako sa postupne učím ako si rozložiť veci aby som toho nemala tak veľa a taktiež som vypustila predmet Argumentation & Debate. Mali sme Homecoming week minulý týždeň, čo znamená, že bolo veľa aktivít podporujúcich ducha škola, mali sme sa obliecť špeciálne každý deň:

Pondelok - flanel (videla som niekoho aj vo flanelových nohaviciach :))
Utorok - každý ročník mal svoju farbu, my sme boli červení
Streda - deň dvojičiek (nie biologických, ale niektorí tak naozaj vyzerali)
Štvrtok - športové dresy, ja som žiaľ žiadny nemala
Piatok - Minnehaha Academy Pride Day alias obleč si všetko školské čo máš

V sobotu boli rôzne zápasy ale keďže pršalo, nebolo to úplne ideálne. A nakoniec bol Homecoming Dance, tanec v telocvični. Príprava naň trvala dlhšie ako samotný tanec a bola to viac-menej taká diskotéka. Ale bolo fajn, spoznala som niektorých ľudí z trochu inej stránky. Napríklad ľudia ktorí sú neuveriteľní perfekcionisti čo sa týka školy zrazu "trsajú" na tanečnom parkete ako o dušu. Bolo to vtipné a zaujímavé.Toto som ja a Molly po tanci vonku pred školou.

Marek, ja a ostatní zahraniční študenti z rôznych krajín (Číny, Ukrajiny a Kórei) sme prezentovali nás a našu krajinu pred celou školou v utorok. Nebolo to také hrozné ako som si myslela a je škoda, že som nepočítala koľkí ľudia za nami prišli s vetičkou "Good job in chapel today!" A vtipné bolo, že takí druháci z keramiky ani nevedeli že som zo zahraničia dokým sme nemali tú prezentáciu. Asi ma nepočuli rozprávať moc veľa keď si nevšimli môj prízvuk. A keďže som do prezentácie dala vetu "strč prst skrz krk", teraz po mne ostatní chcú aby som recitovala aspoň raz za deň. Niektorým sa to darí vysloviť skoro celkom správne.

Toto je fotka z keramiky. :)

Mám sa celkom dobre, občas mi je smutno, ale užívam si to tu. Naozaj mi chýba chodenie pešo a voľnosť spojená s MHD. :) A som rada že nachádzam ľudí ktorým naozaj záleží, na ľuďoch aj veciach.

Špeciál pre Rebeku :D

Toto je síce krátky ale veľmi špeciálny príspevok na želanie. Jediné čo obsahuje sú fotky mojej izby, ktorú som včera kvôli tomu upratala! Všetko čo ležalo na zemi od môjho príletu som poodkladala a tie tri či štyri kusy oblečenia čo mám (v porovnaní s americkým štandardom) som zavesila na vešiaky do podľa mňa obrovského šatníka. A to všetko kvôli tomuto.Tak si to užite! :)

Po troch týždňoch

Prešli tri týždne od napísania posledného príspevku a aj od začiatku školy a nebolo to teda vôbec jednoduché. Hlavne škola mi dáva zabrať a niekoľko hodín denne trávim pri úlohách, čo nielen znie úplne strašne ale aj naozaj je. :) Ale musím povedať, že je to veľmi zaujímavé a nudiť sa nenudím ani náhodou.

Aby som vám trochu priblížila školu a ako to tam funguje tak vám poviem trochu o predmetoch a špecialitách Minnehaha Academy.

Ekonomika - Aj keď som už niečo z ekonomiky mala aj na Slovensku, toto bol jeden z povinných predmetov pre náš ročník a najmä vďaka učiteľovi ma to aj baví .

Angličtina - Američania sa učia anglické slovíčka a sú horší v hláskovaní ako my :) to sú malé zistenia z tejto hodiny. Tento predmet je viac menej literatúra kde analyzujeme knihy a píšeme eseje.

Anatómia a fyziológia - To je asi najťažší predmet aký som si dala a treba sa naňho strašne veľa učiť ale stojí to za to.

Keramika - Toto je relaxačná hodina, aj keď fyzicky náročnejšia ako som si myslela. Ale pocit, že som práve úspešne spravila obyčajný "cylinder" je úplne super. :)

Senior Capstone - Neviem ako preložiť ten názov, ale je to hodina náboženstva ktorá má uzavrieť všetko o čom sa rozprávali celú strednú školu a je na to aby študenti zistili v čo naozaj veria. Je to trochu zvláštne a na niektorých to má naopak opačný účinok - vzďaľuje ich to od Boha ako mi viacerí hovorili. Tak neviem celkom čo si mám o tom myslieť.

AP Calculus - Vyšší level matematiky, kde sa toho veľa učíme a nie vždy to je zhodné s tým čo sme sa učili na Slovensku. Tak uvidíme ako to dopadne.

Argumentácia a debata - Tento predmet z duša nenávidím :D a uvidíme čo s tým spravím. Nechcela som to vzdať, ale naozaj ma to nebaví, tak možno ho zruším aj keď je už trochu neskoro na to.

Aby som toho nenapísala naraz príliš veľa a mala motiváciu napísať niečo zaujímavé o škole aj nabudúce, tak toto je na dnes o škole všetko.

Medzitým sme s rodinou boli na rôznych miestnych atrakciách ako plavba loďou po Mississippi, z ktorej najzaujímavejšia časť bola keď sme strávili hodinu v "locku", miesto kde loď musí ísť do vedľajšieho kanálu lebo je rozdiel vo výške hladín a napúšťajú alebo vypúšťajú tam vodu. Boli sme aj na State fair a Renaissance Festival kde je veľa ľudí a jedla. :D

Začala som hrať volejbal v škole a keďže nepoznám pravidlá a rotácie a iné veci o ktorých ani neviem že ich nepoznám, tak len trénujem s B teamom čo mi absolútne vyhovuje. Približne každý druhý tréning bežíme míľu, čo všetky z duše nenávidíme a funguje tam neuveriteľná podpora pri každom dobrom čo zlom údere. Tak takto aspoň trochu bojujem proti americkému kalorickému jedlu, snáď to pomôže. :)

Tento týždeň mi strašne chýbalo Slovensko a domov, tak som rada že žijem v 21. storočí a môžem sa bez problémov (okrem občas blbnúceho Skypu) porozprávať s rodičmi či ponadávať si po slovensky na školu.

pokračovanie...

Ďalšie fotky - jedáleň, bazén a sľúbená fotka rodiny. Druhý deň sme šli do školy Minnehaha Academy. Tam som pofotila trochu keďže vtedy tam ešte nebolo veľa študentov keďže škola oficiálne začína až zajtra. Všade okolo behajú veveričky, ktoré tu všetkým lezú na nervy lebo musia dávať pozor aby ich nezrazili na ceste, ale podľa mňa sú vtipné. Moc sa mi nepodarilo ich odfotiť, sú rýchle. :) Tak toto je teda škola:
A tu je unikajúca veverička. :)

Tie ďalšie dni sme toho až tam veľa nerobili a fotky nemám žiadne. Ale v sobotu sme išli do vedľajšieho štátu Iowa kde Katie ide na univerzitu. Tak sme jej pomáhali presťahovať sa na intrák tam. Neviete si predstaviť ako veľa vecí mali všetci tí študenti so sebou!!! Ale však... nejak sa im to tam zmestilo nakoniec. :) Tak toto je len jedna z budov Luther College Campus, areálu školy.No a posledná sada fotiek je zo Sculpture Garden v centre mesta Minneapolis v ktorom bývam (viac menej, ono je to komlikovanejšie :)). A toto je miesto pri ktorom sa všetci fotia, tam prečo nie aj ja? Normálne by moja odpoveď bola, že ja väčšinou nerobím to čo všetci, ale toto miesto bolo celkom vtipné tak som sa si povedala, že na originalite tu nezáleží.
Dúfam že to nebolo príliš dlhé a že aj keď neviem fotiť, viete ako teraz vyzerá môj svet tu v Minnesote.

veľa miest a veľa ľudí

Keďže doteraz vlastne nikto nevidel žiadne fotky, rozhodla som sa, že ich nenahádžem iba tak do jedného "príspevku" ani ich nepridám k tým predošlým ale spravím takú slideshow, časovo chronologickú, a k tomu pridám nejaké nové zážitky.

Tak prvý deň bol strávený na letiskách, napríklad v Paríži kde sme prestupovali.Niečo o tom prvom dni som už písala takže sa nebudem opakovať, ale každopádne, absolvovala som prehliadku domu. Tu sú niektoré zaujímavé miesta v a pri dome rodiny Daugherty - a tiež ich fotka z minulého roka keď jedna z ich dcér končila strednú školu (úplne americká fotka).
Toto je moja izba, prepáčte za rozmazané fotky, som fakt mizerný fotograf.
Toto je dom - podľa mňa aj podľa tunajších meradiel je fakt veľký.

Prve dni

Som tu este len druhy den, aj to nie cely, ale uz teraz by som mala o com rozpravat. Hned z letiska, na ktore ma prisla vyzdvihnut moja host sestra Ellie, jej mama Rita a dve moje buduce spoluziacky a zobrali ma do Mall of America, obrovskeho obchodneho domu. Vecer som absolvovala prehliadku domu, bazenu aj virivky a potom sla spat po viac ako 24 hodinach bdenia. Cakala som ze sa nebudem vediet zobudit, ale o siestej som bola hore, takze ten casovy posun a problemy naozaj existuju. :) Tak aspon som si trochu upratala (co u mna znamena spravit vacsi neporiadok ako bol). Ranajkovali sme palacinky, samozrejme nie doma, boli sme v nejakej takej "diner" kde sa ludia rano chodia najest. A casovy plan na dalsie dni je uz skoro uplne plny roznych akcii, ako Renaissance festival a ine ktore este ani netusim co su. A prave toto (to ze vobec netusim co su veci ktore vsetci spominaju v beznej konverzacii) sposobuje ze naozaj nerozumiem co niekedy hovoria :) a obcas sa uplne stracam. Tak som si teda povedala ze budem chodit na co najviac miest, pytat sa vela otazok aj ked zneju hlupo aby som spoznala to co je pre nich bezny zivot - a teda by mal byt aj pre mna beznym tychto 5 mesiacov. Aj ked bezny ani zdaleka nebude!

Inak, prepacte ze to pisem tak podrobne, ale su to veci ktore su take absurdne pre mna teraz, ze sa proste potrebujem vyrozpravat o tom vsetkom aspon takymto sposobom. A na svojom laptope este nemam internet takze nemozem pisat s diakritikou. Snad uz nabuduce, vsak aby to bolo riadne po slovensky, "se vsim vsudy", dlznami a makcenmi.

Ešte stále na Slovensku :)

Ešte nie som úplne nervózna... ale keď mám povedať pravdu, už to začína byť dosť zlé. Aj so mnou aj pre mňa. Ale nechcem byť negatívna a myslím, že môžem už aj úprimne povedať, že sa teším. Odlietam presne o 11 hodín a 46 minút, teda aspoň oficiálne, ktovie ako to nakoniec bude. Takže dúfam, že let dopadne dobre a že dopadneme/dosadneme až na letisku v Minneapolise - v cieli mojej cesty. Aj keď nie úplne... Tento blog sa volá Cesta nielen do Minnesoty a teda dúfam že tá moja cesta bude zaujímavá, nová, inšpirujúca a že sa na nej dozviem aj niečo o Amerike, ľuďoch a sebe. Ozvem sa čoskoro, po príchode a stretnutí s mojou host rodinou.

Baška