pondelok 31. augusta 2009

pokračovanie...

Ďalšie fotky - jedáleň, bazén a sľúbená fotka rodiny. Druhý deň sme šli do školy Minnehaha Academy. Tam som pofotila trochu keďže vtedy tam ešte nebolo veľa študentov keďže škola oficiálne začína až zajtra. Všade okolo behajú veveričky, ktoré tu všetkým lezú na nervy lebo musia dávať pozor aby ich nezrazili na ceste, ale podľa mňa sú vtipné. Moc sa mi nepodarilo ich odfotiť, sú rýchle. :) Tak toto je teda škola:
A tu je unikajúca veverička. :)

Tie ďalšie dni sme toho až tam veľa nerobili a fotky nemám žiadne. Ale v sobotu sme išli do vedľajšieho štátu Iowa kde Katie ide na univerzitu. Tak sme jej pomáhali presťahovať sa na intrák tam. Neviete si predstaviť ako veľa vecí mali všetci tí študenti so sebou!!! Ale však... nejak sa im to tam zmestilo nakoniec. :) Tak toto je len jedna z budov Luther College Campus, areálu školy.No a posledná sada fotiek je zo Sculpture Garden v centre mesta Minneapolis v ktorom bývam (viac menej, ono je to komlikovanejšie :)). A toto je miesto pri ktorom sa všetci fotia, tam prečo nie aj ja? Normálne by moja odpoveď bola, že ja väčšinou nerobím to čo všetci, ale toto miesto bolo celkom vtipné tak som sa si povedala, že na originalite tu nezáleží.
Dúfam že to nebolo príliš dlhé a že aj keď neviem fotiť, viete ako teraz vyzerá môj svet tu v Minnesote.

veľa miest a veľa ľudí

Keďže doteraz vlastne nikto nevidel žiadne fotky, rozhodla som sa, že ich nenahádžem iba tak do jedného "príspevku" ani ich nepridám k tým predošlým ale spravím takú slideshow, časovo chronologickú, a k tomu pridám nejaké nové zážitky.

Tak prvý deň bol strávený na letiskách, napríklad v Paríži kde sme prestupovali.Niečo o tom prvom dni som už písala takže sa nebudem opakovať, ale každopádne, absolvovala som prehliadku domu. Tu sú niektoré zaujímavé miesta v a pri dome rodiny Daugherty - a tiež ich fotka z minulého roka keď jedna z ich dcér končila strednú školu (úplne americká fotka).
Toto je moja izba, prepáčte za rozmazané fotky, som fakt mizerný fotograf.
Toto je dom - podľa mňa aj podľa tunajších meradiel je fakt veľký.

streda 26. augusta 2009

Prve dni

Som tu este len druhy den, aj to nie cely, ale uz teraz by som mala o com rozpravat. Hned z letiska, na ktore ma prisla vyzdvihnut moja host sestra Ellie, jej mama Rita a dve moje buduce spoluziacky a zobrali ma do Mall of America, obrovskeho obchodneho domu. Vecer som absolvovala prehliadku domu, bazenu aj virivky a potom sla spat po viac ako 24 hodinach bdenia. Cakala som ze sa nebudem vediet zobudit, ale o siestej som bola hore, takze ten casovy posun a problemy naozaj existuju. :) Tak aspon som si trochu upratala (co u mna znamena spravit vacsi neporiadok ako bol). Ranajkovali sme palacinky, samozrejme nie doma, boli sme v nejakej takej "diner" kde sa ludia rano chodia najest. A casovy plan na dalsie dni je uz skoro uplne plny roznych akcii, ako Renaissance festival a ine ktore este ani netusim co su. A prave toto (to ze vobec netusim co su veci ktore vsetci spominaju v beznej konverzacii) sposobuje ze naozaj nerozumiem co niekedy hovoria :) a obcas sa uplne stracam. Tak som si teda povedala ze budem chodit na co najviac miest, pytat sa vela otazok aj ked zneju hlupo aby som spoznala to co je pre nich bezny zivot - a teda by mal byt aj pre mna beznym tychto 5 mesiacov. Aj ked bezny ani zdaleka nebude!

Inak, prepacte ze to pisem tak podrobne, ale su to veci ktore su take absurdne pre mna teraz, ze sa proste potrebujem vyrozpravat o tom vsetkom aspon takymto sposobom. A na svojom laptope este nemam internet takze nemozem pisat s diakritikou. Snad uz nabuduce, vsak aby to bolo riadne po slovensky, "se vsim vsudy", dlznami a makcenmi.

pondelok 24. augusta 2009

Ešte stále na Slovensku :)

Ešte nie som úplne nervózna... ale keď mám povedať pravdu, už to začína byť dosť zlé. Aj so mnou aj pre mňa. Ale nechcem byť negatívna a myslím, že môžem už aj úprimne povedať, že sa teším. Odlietam presne o 11 hodín a 46 minút, teda aspoň oficiálne, ktovie ako to nakoniec bude. Takže dúfam, že let dopadne dobre a že dopadneme/dosadneme až na letisku v Minneapolise - v cieli mojej cesty. Aj keď nie úplne... Tento blog sa volá Cesta nielen do Minnesoty a teda dúfam že tá moja cesta bude zaujímavá, nová, inšpirujúca a že sa na nej dozviem aj niečo o Amerike, ľuďoch a sebe. Ozvem sa čoskoro, po príchode a stretnutí s mojou host rodinou.

Baška